alebo povinné čítanie pre každého, kto sa odvažuje nazývať sa DETAILER.

Detailing je na vzostupe. Aj bežní “ľudia z ulice” vedia, že umývanie auta s JARou je zlé no dnes už aj vedia vysvetliť prečo. Prispieva k tomu narastajúci počet firiem dodávajúcich autokozmetiku (často krát sú to tie isté firmy pod rôznymi názvami) a celková osveta v tejto oblasti.

No nastáva podobný jav ako pri predaji bytov – niekto predá svoj byt a keď vidí na papieri veľkú sumu, povie si: z tohto dostať províziu, to by bolo super! A keďže sa mu podarilo svoj byt predať, tak si povie: obchod s nehnuteľnosťami je jednoduchý, prečo sa nestať realitným maklérom?

To isté vidím v detailingu – niekto si kúpi kvalitnú autokozmetiku a podarí sa mu dosiahnuť relatívne dobrý výsledok. Povie si, že toto by ho bavilo. Navyše dnes má slovo detailing punc exkluzivity, takže predstavovať sa: “ja som Jožko Mrkvička, detailer” znie predsa super.

Potiaľto je to, povedzme “normálne”. Detailing je určite oblasť v ktorej sa dá rýchlo a bezpracne zarobiť kopa peňazí, to vám potvrdí každý profesionálny detailer :-))) Takže prečo to nerobiť “profesionálne” resp. ponúkať detailing ako platenú službu. Ako firma predávajúca potreby pre detailing sme “ZA” všetkými desiatimi! Ale…

Tu často prichádza typické slovenské (východoeurópske) myslenie: zákazníkov si získam nízkymi cenami. BULLSHIT!

Pekne po poriadku

Kto z vás pracuje za minimálnu mzdu? Kto z vás si kupuje lacné zimné pneumatiky? Kto z vás by si vybral “najlacnejšiu” nemocnicu na operáciu? Kto z vás má namiesto RUPESky nejaký čínsky ventilátor? A prečo ste sa tak rozhodli? Pretože aj ľudová múdrosť hovorí “skúpy dvakrát kúpi”.

Teraz nefilozofujme o tom, že každý sa môže dostať do situácie, že niečo z vyššie uvedeného urobiť jednoducho musí. My tu hovoríme o podnikateľskom biznis pláne.

Fenomén Pohlreich

V týchto dňoch môžete v novinách nájsť článok o tom, ako pani z gastro-priemyslu vysvetľuje prečo je nemožné predávať kvalitný obed za 3,50 EUR. Gastro priemysel je veľmi podobný detailingovému. Ľudia chcú za málo peňazí veľa muziky. To ich treba odnaučiť.

Odporúčam vám pozrieť si čo najviac vydaní relácie Ano, šéfe! so Zdeňkom Pohlreichom. On sám takmer “zahučal” na tom, že sa snažil susedom Čechom vysvetliť, že cenou sa biznis nerobí.

“Ale, když tady za rohem to mají levnější!” znel argument v každej druhej reštaurácii. Čo na to hospodský Pohlreich? Bojujte kvalitou – chutnejším jedlom, čerstvými surovinami, super obsluhou, čistým prostredím,… A majitelia reštaurácií, ktorých dlhy rástli do stoviek tisícov tomu nechceli veriť. A hospody sa zatvárali a predávali, zamestnancom a dodávateľom sa dlhovali peniaze,…

Záver

Matematika nepustí. Kentán z Montarže, chcel byť lekárom, ktorý by liečil zadarmo. Sem tam by vykradol banku, aby prežil.

Takže ako nastaviť ceny? Určite nie systémom: CENA KONKURENCIE mínus 5%. Zapamätajte si – cenou chcú preraziť amatéri a šuflikanti. Vy sa snažte preraziť kvalitou a pridanou hodnotou.

Logicky, úplne logicky – ak tlačím cenu dole, niekde sa to musí prejaviť. A častokrát sa to prejavuje na (ne)kvalite služieb. Opýtajte sa v profesionálnych detailingových štúdiách, či sa stretávajú s autami, ktoré niekto leštil za 99 EUR a ako to vyzerá.

Preto aj každá seriózna firma ponúkajúca špičkové ochrany laku (CarPro nevynímajúc) vyžaduje, aby minimálna suma, za ktorú ich detailer poskytuje keramickú ochranu profesionálnej rady bola XXX EUR a pod tú nesmie detailer ísť. Pretože seriózna firma si dva krát rozmyslí, či sa o nej bude hovoriť: “Ja to mám na aute a je to úplná kravina, vôbec to nefunguje. Ďalší reklamný trik!” Kto nevie, prečo sa toto o keramike na Slovensku hovorí, nech sa vráti na prvý odstavec a začne čítať znova.

Pamätajte, nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci a služby. A vašou úlohou je naučiť to aj vašich zákazníkov